Ľudová hudba Pokošovci je výnimočná rodinná kapela talentovaných rómskych hudobníkov z obcí Šumiac a Telgárt na Horehroní. Pokošovci sú známi udržiavaním špecifickej tradičnej interpretácie, ktorá zahŕňa aj fantastický viachlasný spev a unikátny repertoár autentických miestnych rómskych piesní. Aj preto sú v súčasnosti jednou z najpopulárnejších rómskych muzík, ako potvrdili pri mnohých príležitostiach. Ich posledný album „Ľudová hudba Pokošovci 2“ (Tradana, 2019) predstavuje podstatu slovenskej aj rómskej hudby inšpirovanej a obklopenej ľudovou tradíciou Horehronia, s jeho viachlasným spevom a pripomenutím „starých dobrých časov“, keď sa muzicírovanie a spev emotívnych piesní dialo v rodinách, počas dedinských sviatkov, svadieb a rodinných osláv. Album je špecifický starostlivým výberom skladieb a ich interpretácia je mimoriadne precítená a autentická. Tento album sa umiestnil na 15. priečke v rebríčku World Music Chart Europe v januári 2020.

Miroslav Pokoš – primáš, spev
Radoslav Pokoš – viola, spev
Stanislav Pokoš – kontrabas
Vladimír Pokoš – viola, spev
Július Markus – akordeón

Ľudová hudba Pokošovci
Ľudová hudba Pokošovci 2

Album Pokošovci 2 sa umiestnil na 13. mieste rebríčka World Music Chart Europe (január 2020)

Recenzia:
„Záverečný koncert Bratislava World Music Festivalu 2019 predstavila rómsku kapelu Pokošovci s hosťujúcou umelkyňou Janou Ambrózovou. Festivalový program sľuboval koncert kapely, ktorý bude “nezabudnuteľným záverom festivalu”. Išlo o podcenenie.
Keď 5 hlasov spevákov kapely zaplnilo miestnosť v ich úvodnom čísle, bolo jasné, že sa udeje niečo extraordinárne. Keď sa k hlasom pridali hudobné nástroje a nakoniec hlas a husle hosťujúcej umelkyne Jany Ambrózovej, hudba nadobudla tvar epifánie, grandiózne zjavenie hudby a ľudí väčšie ako oni sami, väčšie ako miestnosť, ako scéna, na ktorej sa hudba interpretovala.
Je jednoduché opísať hudbu ako zjavenie, keďže skoro všetka hudba hraná naživo ponúka určité poodkrytia na rôznych úrovniach. Toto bolo iné. Kapela ohlásila príchod osviežujúcej vízie, poodhalila spôsoby, ako by ich hudba mala byť zahraná, ako by mala znieť. Ide táto kapela za hranicu bežného? Alebo je to v tom, že preniká omnoho hlbšie do svojho materiálu? Alebo je to len tým, že hudba sama našla podstatu v skupine muzikantov a spevákov, ktorí sú skutočnými nositeľmi tradície, životného štýlu a žánra? Nech je to čokoľvek, je to ako vidieť ducha nadobudnúť svoje telo, meniaceho sa na zvuk a hudbu v určitom akte rómskeho prepodstatnenia.
Pre mňa bol koncert jedným z najzapamätateľnejších a najinšpiratívnejších za celý môj život zúčastňovania sa živých performancií hudby. A to som doteraz odprezentoval okolo 4000 umelcov z viac než 120 krajín – počul som podstatnú časť world music. Tento koncert bol jedným z tých raritných zážitkov, ktorý svieti medzi ostatnými, ktorý prináša hviezdy čo zapĺňajú nebo, a v tomto prípade uši – tak ako to nedokáže žiadny iný.“

Francis Edwards, producent relácií zameraných na klasickú hudbu, orchestrálne koncerty, folklórne festivaly a koncerty a pôsobil v hudobných porotách s Kanadskou radou pre umenie, Canada Council for the Arts, the British Columbia Arts Council, the Juno Awards (kanadská Grammy)